Skočiť na hlavný obsah

Vojna v Sýrii: Iná agenda

V júni roku 2017 spovedal americký moderátor Charlie Rose bývalého premiéra Kataru šejka Hamada bin Jassim bin Jaber al-Thaniho. Mimo iného sa ho pýtal na obvinenia Kataru z poskytovania finančných prostriedkov islamistickým skupinám v Sýrii a hry na obe strany.

Expremiér Kataru sa bránil slovami:

Pozrite, v Sýrii sa všetci dopustili chýb vrátane vašej krajiny. Keď vypukla vojna, resp. revolúcia v Sýrii, všetci sme pracovali prostredníctvom dvoch operačných priestorov, jedného v Jordánsku a jedného v Turecku. Prvý bol v Jordánsku. A pôsobili tu krajiny, niektoré z nich boli krajinami GCC (pozn. Rada pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu), medzi nimi Saudovia, Emiráti, Katar, Spojené štáty a iní spojenci. A odtiaľto oni pracovali. A my všetci sme podporovali jednú a tú istú skupinu. V Turecku sme urobili to isté.

Tým sme sa oficiálne dozvedeli, ako sa zabezpečoval rozklad Sýrie - z Turecka a Jordánska, susedov Sýrie. Zúčastňovali sa na ňom spoločne Spojené štáty, Saudovia, Emiráti, Katar, Turecko a iní spojenci majúci záujem na páde sýrskeho Asadovho režimu.

Všetci títo spojenci spojení spoločným záujmom podporovali rovnaké skupiny. Nepochybne, demokratické. Lebo líder demokratického sveta - Spojené štáty by iné podporovať ani nemohol.

Keďže však "vypukla vojna, resp. revolúcia”, miestni demokrati potrebovali podporu (zbrane a výcvik). Západ im vyšiel v ústrety, ako obvykle s čistými rukami poskytoval vojenský výcvik, informácie a vzdušnú podporu. Bohatí blízkovýchodní partneri zabezpečovali nevyhnutne zbytok - financie a logicky nákup zbraní.

Avšak rozlíšenie demokrata bojujúceho za správnu vec a teroristu bojujúceho za nesprávnu nebýva vždy jednoduché. Ako priznal aj katarský expremiér:

Časom sme zistili, že sa vyskytli určité skupiny, majúce inú agendu. A vždy sme ich postupne, jednu po druhej, odstránili. A (to) vždy, keď sme mali informácie od našich priateľov, že táto skupina nie je - - niekedy podporujete nesprávnu skupinu.

Napriek ubezpečeniam al-Thaniho o dobrom konci, vynárajú sa rovnaké otázky ako v prípade Afganistanu (ale aj Líbye):

  • Koľko teroristov vycvičil v skutočnosti Západ (tak, že po "demokratickom” vojenskom výcviku prebehli)?
  • Nevyužívali teroristi túto možnosť v Sýrii cieľavedome?
  • Aký to bol podiel z celkovej sily Islamského štátu v prvých fázach sýrskej vojny?

Vojna je špinavá vec. Kto sa zahráva s ohňom, môže sa popáliť. Bol si toho vedomý aj bývalý premiér:

To neznamená, že sme tam neurobili nič zlé. Ale úmyselne sme - že sme to robili úmyselne, to nie je pravda. Pretože, aký by bol dôvod? Ak skončia so Sýriou, prídu k nám. My to vieme.

Lenže, ako si ukážeme, ohľadom svojich úmyslov náš blízkovýchodný spojenec v revolúciách Sýrie a Líbye nehovoril celkom pravdu.