Skočiť na hlavný obsah

Vojna v Afganistane: Otázky

Kým sa odrazíme ďalej, urobme si malú rekapituláciu spolu s opakovaním doteraz položených otázok.

Investigatívne reportáže Washington Postu, ktoré sme si s výstižnými a za všetko hovoriacimi citáciami prierezovo zhrnuli, ukazujú nespochybniteľný a dramatický fakt - vláda Spojených štátov o vojne v Afganistane dlhodobo a systematicky klame svojich občanov.

Každý objektívnu pravdu hľadajúci človek, ak mu len jeho geopolitická preferencia neprifarbuje realitu vo farbách americkej trikolóry, si jednoducho musí na základe odhalení Postu položiť ďalšie znepokojivé a nástojčivé otázky (zopakujme si ich z predchádzajúceho textu):

  • Ako vôbec môže za vzor dávaná demokratická vláda takto systematicky a dlhodobo klamať svojich vlastných občanov?
  • Čo to vypovedá o stave demokracie v USA?
  • Ak americká vláda odmieta povedať pravdu vlastným občanom, neklame aj spojencom, ktorých do vojny vtiahla?
  • Aké vlastne informácie Američania poskytujú svojim kolegom v NATO, aby ich presvedčili, že mali vstúpiť do konfliktu a dlhodobo v ňom zotrvať?
  • Ak USA vytvorili v Afganistane "systém, ktorého jediným účelom bolo udržať samého seba”, kde je záruka, že si taký systém neurobili aj z NATO (napr. na nákup svojich zbraní, krytie ich geopolitických záujmov vo svete, či znižovanie nákladov na ich vojny)?
  • Ak klamú Američania takto hrubo o situácii v Afganistane, prečo by sme im mali veriť, že hovoria pravdu o iných vojnách - tých horúcich v Sýrii, Iraku, či Lýbii ale aj tých hybridných, napr. s Ruskom, či Čínou?

Po reportážach Postu je toto povinná sada otázok, ktoré by si mal položiť každý objektívny žurnalista a každé médium nárokujúce si byť mienkotvorným. A tiež predstavitelia Slovenskej republiky určujúci jej zahranično-politickú orientáciu - vláda, diplomati, úradníci atď.

Máme dôvodné obavy, že ani v jednom (žurnalisti a médiá) a ani v druhom prípade (predstavitelia štátu) k reflexii nedošlo. Lebo ani len variant v podobe minimálnej verejnej diskusie na túto tému nenastal. Žiadny náznak spochybnenia kreditu USA, vyhodnotenia dopadov na náš vzťah s nimi, tobôž pokusy o ich reflexiu. Horeuvedené otázky sú tabu. Dôvera vo "vodcu slobodného sveta" je naďalej naivne bezhraničná.

Nečudujme sa teda, že ak o lžiach Spojených štátov nesčeril hladinu spoločenského záujmu ani len náznak znepokojenia, ďalšiu sadu otázok, ktoré vedú hlbšie do podstaty problému a k ešte nepríjemnejším otázkam, by sme hľadali úplne márne. Aby sme sa odrazili ďalej, zrekapitulujme si aj tie.

V skutočnosti, že vláda Spojených štátov o vojnách dlhodobo klame, nie je nijako prekvapivé. Týka sa to de facto každej ich vojny. Je pri nich vždy len otázkou času, kedy sa manipulácie, zavádzania a lži oficiálne priznajú, resp. dovolia priznať. Dôležitejšia však je skôr otázka, prečo USA vedú svoju historicky najdlhšiu vojnu práve vo vzdialenom Afganistane, tak vytrvalo dlho, tak nákladne draho a pritom bez hmatateľných výsledkov?

Teroristickú hrozbu, ktorá k invázii do Afganistanu oficiálne viedla, sa nepodarilo znížiť ani po takmer 20 rokoch trvalej vojenskej prítomnosti a demokratizačných zmien podporených enormnou ekonomickou pomocou. V podstatnom cieli USA úplne zlyhali - teroristov podporujúci Taliban nielen prežil, ale je silnejší. Ako je to vôbec možné?

Z reportáži Postu vyplynuli rôzne otázky týkajúce sa príčin:

  • Koľko príslušníkov Talibanu vycvičil v skutočnosti Západ tak, že po výcviku prebehli k teroristom? Nevyužívajú teroristi túto možnosť cieľavedome?
  • Koľko z obrovskej americkej finančnej pomoci Afganistanu nakoniec skončilo v rukách Talibanu, Islamského štátu a iných teroristických skupín?
  • Prečo Američania nad korupciou v Afganistane zatvárali oči, keď museli vedieť, že nevyhnutne vedie aj k podpore Talibanu?
  • Prečo sa Afganci v prípade ópia (pro Taliban) správajú trhovo, ale v ostatných oblastiach (pro USA) je výsledkom len megakorupcia?
  • Ako to, že krajina pod priamou správou USA vyrástla na 82% svetového producenta ópia a ich tútor s tým nevie napriek priamej vojenskej prítomnosti nič urobiť?
  • Koľkomiliardový je afgánsky ópiový biznis a aký podiel sa z neho reálne dostáva k teroristom?

Všimnime si, nie je otázkou, či USA prostredníctvom vojny (nepriamo) podporujú oficiálne vedené teroristické organizácie. Otázkou je len, ako až veľmi.

Dve dekády sú dlhá doba, aby sa s vecami nedalo pohnúť, ak sa naozaj chce. Ak sa za takú dlhú dobu s vecami nepohlo a len sa zhoršili, je pravdepodobnejšie predpokladať, že sa s vecami v skutočnosti pohnúť nechce. Všetky otázky, ktoré sme si doteraz položili, ak sa nad protirečivosťou faktografie človek zamyslí naozaj nepredpojate, logicky smerujú k jedinému vyústeniu:

Čo keď Američanom práve takýto stav v tomto predmostí do strednej Ázie geopoliticky vyhovuje?

Všetky články o Afganistate

Foto: Ilustratívne, koláž, Pixabay.com