Skočiť na hlavný obsah

Vojna v Afganistane: Ópiový biznis

O osude vojny rozhoduje predovšetkým ekonomika. Taliban, ako dlhodobo bojujúca strana, musí na ňu niekde získavať financie. Ak v niečom USA s NATO (a teda s nami) vojnu s Talibanom prehrávajú, tak je to v neschopnosti zamedziť mu získavať prostriedky. Ak by sme aj vylúčili možnosť, že je spolufinancovaný svojimi starými sponzormi z čias sovietskej invázie - krajinami Perzského zálivu, ktoré sú tradičnými spojencami USA, Talibanu evidentne zostávajú aj ďalšie možnosti.

Podľa úradu OSN pre drogy a kriminalitu bol v roku 2018 Afganistan zodpovedný za 82% celosvetovej produkcie ópia. Kde sú drogy, tam je aj organizovaný zločin. Pestovanie ópia teda musí ilegálnemu Talibanu nahrávať. Rozhovory z projektu Lessons Learned (Získané ponaučenia) odhalené Washington Postom to potvrdzujú:

Spojené štáty vynaložili za posledných 18 rokov približne 9 miliárd dolárov na riešenie tohto problému, napriek tomu afganskí poľnohospodári v súčasnosti pestujú viac ópiových makov ako kedykoľvek predtým.

Podľa rozhovorov s vyšetrovateľmi zhoršovala situáciu skutočnosť, že jednotlivé úrady a spojenci prijímali nefunkčnú zmes programov. Najprv Briti platili afganským pestovateľom maku za ničenie ich plodín - čo ich len povzbudzovalo k tomu, aby ich v budúcej sezóne pestovali ešte viac. Neskôr vláda USA vyplienila makové polia bez náhrady - čo len pobúrilo pestovateľov a povzbudilo ich, aby sa pripojili k Talibanu.

Z odhalení Postu sme sa teda mimochodom dozvedeli, že pestovatelia ópia sa nezriedka “pripojili” k Talibanu. A keďže “afganskí poľnohospodári v súčasnosti pestujú viac ópiových makov ako kedykoľvek predtým”, máme tu zjavne ďalší domáci a pritom vývozne orientovaný zdroj príjmov pre - oficiálne vedené teroristické organizácie.

A tento biznis podľa rozhovorov odhalených Postom funguje výborne:

„Tvrdili sme, že naším cieľom je vytvoriť 'prosperujúcu trhovú ekonomiku'”, povedal Douglas Lute, vojnový poverenec Bieleho domu pre Afganistan v rokoch 2007 až 2013. „ Bol som toho názoru, že sme to mali špecifikovať ako prosperujúci obchod s drogami - to je totiž jediná časť trhu, ktorá v súčasnosti funguje.

Čelíme tak paradoxnej situácii: Štedrý Washington so svojimi prodemokratickými Afgáncami sú už desaťročia neúspešní v pokuse rozvinúť v krajine fungujúcu trhovú ekonomiku. Zato fundamentalistickí Talibanci zjavne obchodne prosperujú, keď vedia zabezpečovať svojich bojovníkov (aj z obchodu s ópiom) a darí sa im stále silnieť.

To nedáva elementárnu logiku: Prečo Afganci, ak ide o ilegálne ópium, vykazujú rozvinuté trhové správanie aj pod protitlakom dozorcu, ale ak ide o ostatné oblasti demokratizovanej trhovo orientovanej ekonomiky, výsledkom je napriek mimoriadnej podpore len obrovská korupcia?

Ako je vôbec možné, že krajina, ktorú dlhé roky - nazvime to jemne - tútorujú Spojené štáty, môže byť 82% producentom ópia vo svete? Prečo si s tým USA za takmer 20 rokov nevedeli poradiť napriek tomu, že musia vedieť, že z toho plynú príjmy pre nepriateľa? Veď prvé, o čo sa bojujúce strany vo vojne zaujímajú, je ako zničiť ekonomickú základňu nepriateľa.

Koľkomiliardový je ópiový biznis takmer výhradného producenta ópia na svete? Koľko zbraní a zabezpečenia bojovníkov sa zaň dá kúpiť? Keďže je to “jediná časť trhu, ktorá v súčasnosti funguje”, asi dosť na úspešnú 20-ročnú vojnu.

Všetky články o Afganistate

Foto: Ilustratívne, koláž, Pixabay.com