Skočiť na hlavný obsah

Memento doby: Politizácia akademického života (aktualizované po 3 rokoch)

Toto memento doby, tak som to vtedy nazval, som uverejnil pred troma rokmi. Týkalo sa nástupu Eduarda Chmelára na Policajnú akadémiu. Má zmysel si ho opäť prečítať, aby sa človek zastavil a mohol nahliadnuť, ako nám prituhuje. Pre mňa malo aj osobný rozmer. Snažil som sa vyjadriť solidaritu akademickému kolegovi čeliacemu začínajúcej represii. Keďže sme s Daliborom Juráškom začínali cyklus relácií o politických mimovládkach, tušil som, že to musím urobiť práve ja, lebo sme prví na rane (ešte pre doplnenie, keby sa niekomu chcelo čítať, ako to dopadlo u Dalibora a u mňa).

Čítať ďalej…

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 8 - globálny kapitalizmus

Niektoré politické mimovládky priamo presadzujú víziu globálnej trhovej ekonomiky s čo najmenšou rolou štátu a čo najväčšou dereguláciou pre súkromný sektor. Iné sa sústreďujú skôr na zmierňovanie niektorých sociálnych a ekologických dopadov trhového hospodárstva (hlavne vyzývaním k spotrebiteľskej zodpovednosti) a snažia sa firmy motivovať, aby časť svojich ziskov previedli na prosociálne aktivity.

Obe tieto skupiny politických mimovládok však majú spoločné to, že nekritizujú (resp. len v minimálnej miere) základné štrukturálne problémy globalizovanej trhovej ekonomiky, hlavne prílišnú koncentráciu kapitálu v rukách veľkých nadnárodných korporácií, ktorá deformuje trh a mnohé krajiny dostáva prakticky do závislej pozície (v akademickej sfére sa používajú pojmy ako „závislá trhová ekonomika“ či „rentiérsky kapitalizmus“).

Ďalším často opomínaným problémom je egoizmus, na ktorom je súčasná forma kapitalizmu de facto založená, ako i nárast konzumnej kultúry, keď „nákupné“ sviatky postupne nahrádzajú pestrosť tradičných kultúr s ich morálnymi odkazmi.

V poslednej relácii z cyklu „Čo je na tom zlé“ (téme sme sa sčasti venovali aj v relácii Korupcia globálnej oligarchie 2) si v stručnosti zhrnieme tieto problémy a načrtneme základné myšlienky možných alternatívnych riešení v oblasti ekonomiky, rešpektujúc pritom fakt, že ide o veľmi komplexnú problematiku.

Dušičky: Svet mŕtvych

Vzhľadom k nezvyklej spoločenskej situácii, ktorá má dopad na tohtoročné sviatky všetkých svätých a spomienky na zosnulých, som sa snažil prispieť k hľadaniu duchovných ciest prežitia tohto inak veľmi subtílneho obdobia. A tak som pridal ďalší diel relácie z cyklu O sviatkoch moderne. Po roku som sa vrátil opäť k Dušičkám, tentokrát s podtitulom Svet mŕtvych. Pokračoval som pritom presne tam, kde som pred rokom skončil.

Pred reláciou som si položil jednoduchú otázku: Môže súčasná empirická veda nejako prispieť k odpovediam na to, ako to so životom po smrti je? A hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že súčasná veda k téme nemá čo povedať, skutočnosť nie je až taká beznádejná. Ba dokonca, aktuálne vedecké poznanie môže nepriamo prichádzať s novými impulzami ako pre moderných, intelektovo založených, duchovne hľadajúcich ľudí všeobecne, tak aj pre náboženské učenia rôznych smerov.

Link na reláciu

Rozdelená spoločnosť v pandémii: Ako sa v tom nestratiť?

Relácia o tom, ako sa nestratiť v spleti informácií medzi dvoma krajnými pólmi pri téme Covidu - alarmistami a spochybňovačmi: Je aktuálna epidémia veľká hrozba? Je Covid horší ako chrípka alebo iné rozšírené civilizačné choroby? Slabne koronavírus? Hrozí kolaps zdravotníctva?

Zosumarizoval som argumenty oboch strán a podľa demografických dát, porovnania s veľkou chrípkovou epidémiou, dennej úmrtnosti, počtu hospitalizácii a pod. na Slovensku, v Čechách i Európe hľadám, kde majú oba tábory pravdu a kde ponúkajú len čiastkové informácie, ktoré potvrdzujú ich pohľad na svet. Aby sa človek v dnešnom labyrinte emocionálne podfarbených, často moralizujúcich informácií nestratil, musí hľadať celistvú pravdu. A pritom si nevyberať len zo zdrojov, ktoré preferuje, jednostranné argumenty, ktoré mu vyhovujú.

Link na reláciu

Pripájam aj link na reláciu z 10. apríla, ktorú som vlastne v komentároch ešte nereferencoval. Bola z cyklu O pandémii aktuálne a mala názov Koniec začiatku v dohľade. Po zhrnutí vtedajších dát som v nej od 28. minúty predpovedal vývoj na najbližšie mesiace. Dnes, s odstupom pol roka je možné vyhodnotiť pravdivosť predpovedí.

Link na reláciu

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 7 - jednostranne prozápadná geopolitika

Rôzni predstavitelia politických mimovládnych organizácií hovoria o tom, že „silnejšie transatlantické partnerstvo v rámci NATO by malo byť absolútnou prioritou a jedinou alternatívou“. Niektorí dokonca priamo hovoria, že Rusko je hrozba. Odmietajú ideu Slovenska ako mosta medzi Východom a Západom, označujú ju ako nezodpovednú, či priamo nebezpečnú.

V tejto relácii budeme konfrontovať toto čiernobiele videnie zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Konkrétne:

  • sa budeme pýtať, či je väčšou hrozbou USA alebo Rusko, pričom sa pozrieme na rôzne faktory (zbrojenie, vojny, vojenské základne, zásahy do volieb, šírenie dezinformácií, kultúrna hrozba, ohrozenie demokracie),
  • si ukážeme, že jednostranne prozápadná zahraničná politika je dlhodobo v rozpore s prianiami väčšiny obyvateľov Slovenska,
  • sa zamyslíme nad tým, či je jednostranná a vyhraňujúca sa politika voči Rusku v záujme Slovenska,
  • sa pozrieme na to, či sú bezpečnostné garancie NATO naozaj spoľahlivé,
  • si ukážeme, že aj ako člen NATO môžeme rozvíjať priateľské vzťahy rôznymi smermi.

Link na reláciu

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 6 - mutlikulturalizmus a migrácia

O multikulturalizme, diverzite a migrácii sa dnes diskutuje vo veľkom. V tejto relácii si ukážeme, že aj za touto agendou je istá časť pravdy: prvoradé sú vlastnosti konkrétneho človeka, hlavne morálka a živý kontakt medzi kultúrami môže naozaj prinášať vedecké, kultúrne, ale aj ľudské obohatenie.

Na druhej strane je však veľmi otázne, či multikulturalizmus v podobe, ako je presadzovaný na Západe a ako je aj politickými mimovládkami pretláčaný u nás, nemá viac nevýhod ako výhod.

V relácii si načrtneme niekoľko základných argumentov svedčiacich v neprospech multikulturalizmu, ktoré v hlavnom mediálnom prúde nie sú takmer vôbec reflektované:

  • etnocentrizmus, preferencia nám podobných, má biologické základy;
  • medzi národmi a rasami sú značné rozdiely v rôznych črtách, vrátane rôznych druhov inteligencie;
  • rôzne kultúry vychádzajú z odlišných predpokladov a hodnôt, ktoré sú v niektorých prípadoch nezlučiteľné (napr. šaría vs. kontinentálny systém práva, zákaz zobrazovania Mohameda vs. sloboda prejavu, tolerancia homosexuality vs. trestanie prejavov homosexuality a pod.);
  • ak sa pozrieme do histórie, množstvo konfliktov vzniklo práve preto, že štátne hranice nekopírovali etnické hranice;
  • ak sa pozrieme na históriu Európy, diverzita aj inak veľmi podobných kultúr prispela k množstvu konfliktov;
  • na Slovensku ani napriek desaťročiam snáh nebol „rómsky problém“ vyriešený; načo zvyšovať diverzitu ešte viac, keď sme nevyriešili problémy ani ohľadom tej menšiny, s ktorou žijeme spoločne už storočia?
  • v prípade Slovenska je multikulturalizmus zavádzaný proti vôli väčšiny ľudí – tým pádom môže len ťažko smerovať k harmonicky fungujúcej spoločnosti.

Link na reláciu

Rozdelenie spoločnosti: Príčiny, dôsledky, vývoj

V tejto relácii som analyzoval príčiny dnes už akútnej a pritom ďalej narastajúcej polarizácie spoločnosti. Dokedy ešte spoločnosť v takomto stave vydrží? Negatívnych dôsledkov vidíme stále viac. Pri čoraz častejšie prichádzajúcich a čoraz vážnejších problémoch sa nevieme zjednotiť. Ľudia žijú v bublinách, o druhých vedia čoraz menej a iné názory už ani nepočúvajú. Nevyhnutne narastá agresivita.

Príčin problému je iste viac, snažil som sa vymenovať tie podstatné. Navrávame si, že žijeme v slobodnej a liberálnej demokracii. Ale deformácie nášho spoločenského systému, ktoré sú v rozpore s týmito tvrdeniami, sú čoraz okatejšie. Naviac, vyskytujú sa v čoraz širšiom okruhu oblastí nášho života. Vidíme ich v ekonomike a privátnom sektore, médiách, politike, občianskom sektore, vede, umení a inde. Pritom negatívne javy majú zjavne spoločného menovateľa. Hlavnú príčinu, ktorá tieto oblasti prepája a kriví. Čo však problém v poslednom období citeľne umocňuje, sú moderné informačno-komunikačné technológie a zvlášť sociálne siete. Je čas, aby sme vytriezveli z opantania týmito prostredkami a pozreli sa na vec triezvym úsudkom. Negatíva, ktoré potrebujeme vidieť ako soľ, sú alarmujúce.

Link na reláciu

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 5 - LGBTIQ+ agenda

V relácii rozoberáme problematiku trans ľudí, queer ľudí a rôznych „neštandardných“ identít. Na jednej strane je zrejmé, že väčšina z týchto ľudí si svoj osud nevybrala a majú v mnohom ťažký život. Spoločnosť ako taká by sa ich ideálne mala snažiť skôr pochopiť, ako odsudzovať. Tolerancia je jedna vec. Druhá je, keď tieto drobné menšiny požadujú zrušenie celospoločenských noriem, ktoré vychádzajú z biologických základov a platia tisícročia. Na Západe je napríklad dnes už bežne prijímané, že človek si môže svoj rod ľubovoľne kedykoľvek meniť či si vybrať zámeno, ktorým ho iní majú oslovovať. Nerešpektovanie týchto rozhodnutí sa vníma ako neúctivé, zraňujúce a utláčajúce. V relácii však ukazujeme, že relativizovanie nemá hraníc. Časť ľudí sa neidentifikuje ani so svojím vekom či živočíšnym druhom, iní zase tvrdia, že choroby (napr. anorexia) sú len iný životný štýl alebo že pedofília či nekrofília sú v poriadku, ak nikomu neubližujú. Vyhovieť individuálnym predstavám všetkých sa však nedá. Podstatou sociálnych vzťahov je to, že človek obetuje časť svojej slobody a strpí nejaké obmedzenia, ktoré sú ale v prospech celku. Pokiaľ spoločnosť nemá pevnú oporu v realite a morálke, relativizačné prúdy ju v konečnom dôsledku destabilizujú a rozložia jej jadro.

Link na reláciu

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 4 - LGB agenda

V relácii rozoberáme problematiku homosexuality. Nekritizujeme pritom homosexuálov ako takých – naopak, títo čelia často mnohým ťažkostiam aj z dôvodu predsudkov (na čo je vhodné poukazovať a individuálnym prípadom pomáhať vyrovnať sa s ťažkosťami). Kritizujeme však LGB agendu, ktorej cieľom je zásadné pretvorenie spoločenských inštitútov (napr. manželstva) bez spoločenskej legitimity a dostatočnej vedeckej podpory. Stručne zhŕňame evolúciu a kultúrny zmysel lásky. Uvádzame, prečo je tradičná prirodzená rodina z hľadiska spoločnosti všeobecne optimálnou formou rodiny a prečo má štát dôvody ju podporovať viac ako iné formy spolužitia. Na druhej strane zdôrazňujeme aj to, že aj homosexuálna láska môže byť skutočnou láskou a pri každom type lásky je dôležitá hlavne etika a vedomá snaha partnerov pracovať na sebe. Stručne rozoberáme výskum v oblasti vychovávania detí rodičmi rovnakého pohlavia a ukazujeme, že napriek často citovanému údajnému konsenzu vedcov sú výsledky výskumu zmiešané a zatiaľ nevieme s istotou povedať, aký dopad má výchova detí homosexuálmi napr. na ich sexuálnu orientáciu alebo budúce vzťahy.

Link na reláciu

Relácia z cyklu Politické mimovládky: Čo je na tom zlé 3 - Feminizmus

V tejto relácii sa s kolegom Daliborom Juráškom venujeme feminizmu – v tom zmysle slova, ako je vnímaný v súčasných spoločenských diskusiách. Začíname pozitívnym vymedzením toho, ako by sa mali mužsko-ženské vzťahy a roly formovať. Na príkladoch z bežného života poukazujeme na existenciu širších archetypov mužskosti a ženskosti a ich čiastočnú, no nespochybniteľnú, previazanosť s biológiou. Cieľom ľudského morálneho vývinu je poznať tieto typologické vzory a do praktického (individuálneho a spoločenského) života priniesť ich morálne prejavy. Pohlavia, ale aj jednotlivci, do rôznej miery vykazujú znaky mužskosti a ženskosti a môžu sa navzájom inšpirovať k dosahovaniu integrity. Je pochopiteľné, že to odráža aj kultúra. Súčasný feminizmus tieto dôležité súvislosti často opomína. V praxi je v mnohom nerealizovateľný (lebo čiastočne protirečí biológii), miesto spoločenského zmieru prispieva skôr ku konfliktom, miesto posilnenia lásky a sociálnych vzťahov posilňuje individualizmus a v praxi považuje ženské vlastnosti za menej hodnotné oproti mužským, čím ich v konečnom dôsledku ochudobňuje o dôležitú časť ich podstaty.

Link na reláciu v archíve