Skočiť na hlavný obsah

Potrebujeme testy. Veľa testov.

Horizont “po” nákaze je zatiaľ v nedohľadne. Aj po skrotení prvého prívalu epidémie bude hrozba rozhorenia opätovnej reťazovej nákazy stále prítomná. A to až pokým neprídu vakcíny, resp. lieky. Vidno to v Južnej Kórei, ktorá prvý nápor zvládla, ale stále má prírastok niekoľko desiatok prípadov denne.

Do príchodu vakcín a liekov bude spoločnosť v núdzovom režime. Aby sa tento stav pokiaľ možno čo najviac približoval normálnemu chodu spoločnosti, bude potrebné masívne testovať. Žiaľ Slovensko v tomto parametri zaostáva. Za posledný týždeň sa v počte vykonaných testov pohybujeme na priemere cca 300 testov za deň. Pre porovnanie, kým Slovensko v tomto parametri zostalo stáť na mieste, Česko svoj výkon za rovnaký čas skoro zdvojnásobilo. Kým na Slovensku sme otestovali 0,06% obyvateľov, v Česku 0,16%. Čiže skoro trikrát menej na obyvateľa.

Čítať ďalej…

O pandémii aktuálne: Prístupy, predikcie

Keďže sa prebiehajúcej pandémii chtiac niechtac venujem, rozhodol som sa, že sa o nadobudnuté postrehy podelím v kratších priebežných reláciách. Začnem prvými náčrtom predikcie blízkej budúcnosti. - Štáty vo svete a Európe reagujú na prebiehajúcu pandémiu rôznym spôsobom a vďaka tomu čelia rôznym dôsledkom. Na Slovensku sme prijali opatrenia, s ktorými sa zmierujeme a ktoré prinesú nejaké výsledky v blízkej budúcnosti. Situáciu u nás však nemožno vytrhnúť z kontextu diania v okolitých i dôležitých európskych krajinách. Čo nás teda čaká? Pokúsim sa o prvé, predbežné skice. Vo štvrtok 19. marca 2020 o 18:30 hod. na Slobodnom vysielači. Link na reláciu.

Akú cenu má ľudský život? (Aktualizované)

Ak s napätím očakávate, že na Slovensku zvládneme boj s koronavírom bez veľkých strát, tak po dnešku budete frustrovaní.

Zvlášť ak ste mali nádej, že na Slovensku zopakujeme, čo dokázala miliardová Čína. Ktorá vymýtila dovtedy neidentifikovaný vírus tak, že za dva mesiace zrazila počty nových ochorení de facto len na cudzincov prichádzajúcich do krajiny. Jej celkový počet prípadov nákazy sa aj preto môže celkom dobre zafixovať na úrovni 81 tisíc ochorení. Alebo ak chcete 3 200 úmrtí. Čo znamená 56 úmrtí na milón obyvateľov, o čom my Európania môžeme len zbožne snívať.

Čítať ďalej…

Ako čeliť koronavírusu?

V reakcii na šíriacu sa pandémiu u nás i v Európe sa rozbiehajú doteraz nevídané opatrenia. V rámci obvyklých dostupných informácií sa medzi protiepidemiologickými opatreniami spomínajú v prevažnej miere len tie biologicky orientované (obmedzovanie kontaktu, hygiena atď.). Tie psychologické sa spomínajú len málo, resp. nedostatočne. A nejde pritom len o upokojovanie spoločnosti v rýchlo postupujúcej ťaživej atmosfére. Psychika má dôležitý dopad na funkciu imunitného systému, hormonálnej sústavy a iných fyziologických systémov a teda v priemete na celkovú odolnosť zdravého organizmu, ako aj na priebeh chorôb. Veľmi dôležitú úlohu hrajú v tomto smere prežívané emócie. Keďže sa ma ľudia teraz často pýtajú, či by mohli v príprave na koronavírus okrem bežných opatrení urobiť aj niečo viac, rozhodol som sa svoje rady zosumarizovať v prehľadovej relácii na Slobodnom vysielači v sobotu 14. marca 2020 o 20:00 hod. Link na reláciu v archíve.

Ako si politické mimovládky predstavujú nezávislosť súdnictva?

Výborný príklad priamo z Európskeho súdu pre ľudské práva poskytuje dokument organizácie European Centre for Law & Justice (ECLJ), ktorý ako krátku správu referencoval Štefan Danišovský v Denníku Postoj.

Z dokumentu vyplýva, že zo 100 trvalých sudcov pôsobiacich na ESĽP medzi rokmi 2009 a 2019 je minimálne 22 (teda viac ako pätina) bývalých vedúcich pracovníkov alebo spolupracovníkov siedmich mimovládnych organizácií:

  • Až 12 sudcov je napojených na Nadáciu otvorenej spoločnosti,
  • 7 na Helsinské výbory,
  • 5 na Medzinárodnú komisiu právnikov,
  • 3 na Amnesty International
  • a po jednom na Human Rights Watch, Interights a Centre AIRE.

Dôležité sú však vzájomné prepojenia – Nadácia otvorenej spoločnosti tie ostatné menované organizácie financuje. To vytvára odôvodnený predpoklad, že uvedené subjekty sú ideologicky prepojené. Vo výsledku to spochybňuje nezávislosť celého orgánu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Čítať ďalej…

Relácia z cyklu Opony: Verejnosť proti skaze! 2

Vo februári pred voľbami som nakoniec stihol aj štvrtú reláciu. Tentokrát ako spoluhosť v relácii Opony s MUDr. Ludvikom Nábělkom, PhD., prednostom psychiatrickej kliniky v Banskej Bystrici. Názov relácie vysielanej 22. februára, ktorú moderoval Boris Koróni, znel Verejnosť proti skaze! 2.

Táto relácia bola protivojnová v pravom slova zmysle. Ako za starých čias. Smutné, že sa nám tieto časy boja proti vojne vrátili. Že sme sa nepoučili. A tak som nakoniec rád, že som sa mohol s varovným hlasom pridať k Ludvikovi, ktorého rodinná história ho k varovaniu pred vojnovým besnením priam predurčuje.

V relácii sme hľadali aj príčiny tejto hroziacej “skazy”, v parafráze na Čapkovho človeka proti skaze. Obaja ich vidíme v skaze morálnej, sociálnej, identity a v konečnom dôsledku aj skaze geopolitickej. Tie prvé menované sú subtílnejšie, pri plazivom regrese sa až príliš ľahko nevšimnú. Lebo veď si nakoniec všetci zvykneme.

Ale my tu máme už aj jasné, zreteľne rozpoznateľné signály, že nám hrozí skaza geopolitická, skaza vojnová. V tomto čase pred voľbami sme ako spoločnosť zameraní jednostranne do vnútropolitických zápasov, ale tieto voľby sú v prvom rade o tom, či tu budeme mať opäť raz cudzie vojská na našej pôde. Lebo ako trefne poznamenal Ludvik, nás okupujú len “spriateľené" vojská. Teda sprvu spriatelené, ale časom sa zistí, že okupačné.

Relácia z cyklu O slobode spoločnosti: Môžu byť progresívci zmenou?

V ďalšej z relácií z cyklu O slobode spoločnosti s názvom Môžu byť progresívci zmenou? sme tentokrát aj s Daliborom Juráškom bližšie preskúmali, čo by mohla Slovensku reálne priniesť k moci sa hlásiaca, nastupujúca garnitúra. Snažili sme sa pritom oddeliť politický marketing, pozerali sme sa cez dáta a makroukazovatele. Pokúsili sme sa teda o to, čo by sme pred voľbami očákali od politických mimovládok - špecializovaných ekonomických a politických think-tankov, protikorupčných watch-dogov, atď.

Najskôr sme prešli všetky doterajšie sľuby veľkých zmien (od Mečiara k Dzurindovi, od Dzurindu k Ficovi) a ukázali výslednú realitu. Je poučné si to pripomenúť. Aby sme neboli po N-tý krát opäť sklamaní, lebo sme "chceli veriť".

Potom sme na jednotlivých ukazovateľoch v korupcii, ekonomike, školstve, zdravotníctve, kriminalite a ekológii podrobnejšie prechádzali výsledky Ficových vlád a porovnali ich s predchádzajúcimi obdobiami. Vychádzali sme len z dát, bez marketingových nánosov. Aktuálny mediálny obraz je v liberálnych, "objektívnych" médiách jednoducho neobjektívny a deformovaný.

Následne sme analyzovali možnosti zmien sľubovaných progresívcami a vôbec celou “demokratickou” opozíciou a to v neideologických ako aj ideologických oblastiach.

Čítať ďalej…

Ako politická filantropia deformuje demokraciu 2.

Mecenáši

Z mečiarovských, dzurindovských aj ficovských čias sme sa už poučili, že keď v pozadí politických strán stoja výrazní mecenáši, máme sa obávať. Sponzori za "pomoc" niečo chcú a stopa tohto chcenia sa po čase prejaví aj vo verejných tendroch. Závisí len od amorálnosti politikov a mecenášov, ako “natvrdo” to bude.

Máme už bohatú plejádu dokladov, ako mecenášstvo prebieha v praxi: komunikáciu ministrov a oligarchov (gorilý byt); telefonáty najvyšších vládnych predstiteľov (alternatívne vláčiky); dosadzovanie a posluhovanie úradníkov (fond národného majetku, agentúry, štátne úrady), policajných riaditeľov (Bödörovci), generálnych prokurátorov (Kočner-Trnka) alebo sudcov (opičky). Vo výsledku sú z toho tendre nadrzo (nástenky), plíživé “úverovania” (banky) alebo sofistikovanejšie "prenájmy" (mýto) atď.

Čítať ďalej…

Ako politická filantropia deformuje demokraciu 1.

Demokracia ako forma vlády ľudu, ak to nemá byť len prázdna fráza, musí byť spoločenský systém hľadajúci a rešpektujúci väčšinovú podporu navzájom si rovných občanov. Nestrácajúc zreteľ z tohto ústredného významu, položme si priamočiare otázky: Naozaj žijeme v takto organizovanej spoločnosti? Alebo je naša demokracia už iba papierová?

Čítať ďalej…

Blaha vs. ESET o ovplyvňovaní volieb

Logika aktuálnej volebnej kampane. Dve tvrdenia z jedného článku mienkotvorného denníka Aktuality:

Tvrdenie 1

"Poslanec Smeru Ľuboš Blaha bude musieť z Facebooku zmazať všetky svoje statusy, v ktorých ľudí presviedčal, že slovenská firma Eset chce ovplyvniť voľby. “,

píše redaktor Tomáš Kyseľ, na základe výroku hovorcu firmy ESET Petra Blažečku, „poslanec Blaha je tak povinný zdržať sa akýchkoľvek klamlivých tvrdení súvisiacich s údajným ovplyvňovaním volieb spoločnosťou Eset, ako aj zmazať svoje nepravdivé statusy týkajúce sa tejto témy“.

Tvrdenie 2

"Nechcem ovládnuť Slovensko, ale želám si, aby naša krajina a všetci jej obyvatelia prosperovali a v tomto dobrom úmysle sa snažím podporovať iniciatívy, ktoré tam môžu viesť.“,

pridáva redaktor Kyseľ výrok spolumajiteľa Antona Zajaca z ESETu na adresu statusov Blahu. Pričom v článku ďalej poukazuje na výpočet darov majiteľov ESETu (Zajac, Trnka, Paško) tejto firmy na kampane politikov (Čaputová, Vallo, Rajtár) a politických strán (Progresívne Slovensko/Spolu, SAS a iné neprezradené) v hodnote stoviek tisíc eur.

Čítať ďalej…