Skočiť na hlavný obsah

Vojna v Afganistane: Boj o pravdu

Už po siedmich rokoch trvania konfliktu v Afganistane, v roku 2008, inicioval Kongres Spojených štátov vyšetrovanie mrhania a podvodov vo vojnovej zóne. Za týmto účelom zriadil osobitnú agentúru špeciálnej inšpekcie so skratkou SIGAR (Special Inspector General for Afghanistan Reconstruction). Tá v roku 2014, teda po ďalších siedmych rokoch, spustila vedľajší projekt “Lessons learned” (Získané ponaučenia) s cieľom diagnostikovať a poučiť sa zo zlyhaní aplikovaných politík v Afganistane.

Výsledkom bolo viac ako 2 000 strán doteraz nezverejnených záznamov rozhovorov s ľuďmi, ktorí vo vojne zohrávali bezprostrednú úlohu. Od generálov a diplomatov, cez úradníkov až po pomocných pracovníkov. Amerických, partnerov z NATO aj afganských. V jednotlivých rozhovoroch viac ako 400 zasvätených osôb vyjadrilo otvorenú kritiku toho, čo sa v Afganistane nevydarilo a ako sa USA zamotali do takmer dve desaťročia trvajúcej vojny.

Následne, v auguste 2016 sa o získanie záznamov z rozhovorov uskutočnených v rámci projektu ponaučení začal usilovať The Washington Post a to na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pravda začala byť nepohodlná.

Agentúra SIGAR vydanie záznamov odmietla s odôvodnením, že dokumenty sú tajné a že verejnosť nemá právo ich vidieť. Vláda sa pokúsila ochrániť totožnosť drvivej väčšiny osôb, s ktorými sa rozhovor uskutočnil a utajiť takmer všetky ich výpovede.

Aby si vynútil vydanie dokumentov, musel The Washington Post žalovať SIGAR na federálnom súde - dokonca dvakrát. Po trojročnej súdnej bitke si noviny vydanie týchto dokumentov nakoniec vydobili. Agentúra musela odtajniť viac ako 2 000 strán nezverejnených poznámok a prepisov zo 428 rozhovorov, ako aj niekoľko zvukových záznamov.

Že vás prekvapuje, že namiesto východoeurópskej mladej demokracie ide o príbeh z prostredia vyspelej západnej, dokonca USA? Asi to bude tým, že naši mimovládkoví watchdogovia sú programovo smerovaní na kritiku slovenskej výkonnej moci. Logicky, Washington ani Brusel, ktorí ich rozbiehali, resp. stále dominantne financujú, by si svoju kritiku “filantropicky” nepodporili. Zato tá naša je v ich (geopolitickom) záujme.

Lenže pri tomto americkom príbehu nejde o nejaký miestny tender, ale o biliónovú vojnu s mnohými desiatkami tisíc obetí. Do ktorej je cez NATO zatiahnutý celý západný svet. Aj s nami.

Nástojčivá je preto druhá otázka: Ak americká vláda odmieta povedať pravdu vlastným občanom, nezatĺka ju aj spojencom, ktorých do vojny vtiahla? Aj tí majú totiž v svojich legislatívach zákony o slobodnom prístupe k informáciám a čím viac uší sa o pravdu delí, tým ťažšie sa tutlá.

O tom, že je pravda nepríjemná aj pre nás na Slovensku, svedčia nakoniec výpovede z projektu Získaných poučení. Poučenia z “obranných” vojnových vzťahov s USA by sme si mali rozhodne zobrať aj my. Lebo nejde len o utajovanie pravdy. Ako reportáže Postu odhaľujú, ide tu aj o systematické dlhodobé zavádzanie a klamanie. Nevyhnutne aj nás.

Všetky články o Afganistate

Foto: Hlavička web portálu The Washington Post