Skočiť na hlavný obsah

Ako politická filantropia deformuje demokraciu 1.

Demokracia ako forma vlády ľudu, ak to nemá byť len prázdna fráza, musí byť spoločenský systém hľadajúci a rešpektujúci väčšinovú podporu navzájom si rovných občanov. Nestrácajúc zreteľ z tohto ústredného významu, položme si priamočiare otázky: Naozaj žijeme v takto organizovanej spoločnosti? Alebo je naša demokracia už iba papierová?

Slobodné voľby

Pri slobodných voľbách má hlas každého voliča rovnakú váhu a výsledky sa počítajú jednoduchými súčtami hlasov. Bez ohľadu na majetok, spoločenské postavenie, triedu alebo čokoľvek iného. Pri slobodných voľbách má byť tiež slobodný výber. Politické strany sa môžu zakladať slobodne a kandidovať môže hocikto.

V kapitalistickej demokracii, v akej žijeme napr. my, sú tieto podmienky splnené (prižmúrme teraz oči nad kvórami, sústreďme sa na pointu). Pre porovnanie, v komunizme tomu tak nie je. V ňom je výber zúžený na obmedzený počet strán a všetky majú rovnakú ideologickú základňu. Aj keď v komunizme prebiehajú voľby, sú neslobodné a o vláde ľudu nemôže byť reči.

Ale stačia slobodné voľby na demokraciu v plnom význame slova? Je kapitalistická demokracia ozajstnou demokraciou?

Slobodné podľa selektívnych informácií?

Občania sa vo voľbách rozhodujú podľa informácií, ktoré k nim prúdia v priebehu času, špeciálne počas politických kampaní. Informácie prúdia prostredníctvom rôznych kanálov, koniec koncov aj po osobných linkách. Ale predsa - drvivú väčšinu politickej komunikácie strán dnes voliči absorbujú prostredníctvom masovokomunikačných médií.

A tu je pes zakopaný. Kapitalizmus sprivatizoval médiá, urobil z nich v duchu svojich hodnôt službu ponúkanú za peniaze - tomu, kto dá viac. V praxi vyjadrené, z konzumentov médií - a teda voličov - urobil produkt, ktorý expeduje na stôl v konečnom dôsledku vždy nejakej oligarchii (v medzistupňoch cez inzerentov/korporácie alebo napriamo). Ale tým nevyhnutne selektuje tých, ktorí môžu priniesť informácie voličom. Tie môže s účinným dosahom priniesť ten, kto si zaplatí.

Inými slovami, občania sa vo voľbách rozhodujú podľa informácií, ktoré im podávajú vo veľkej väčšine tí, ktorí si to zaplatili. V dôsledku, v kapitalistickej demokracii sa majú občania rozhodovať slobodne, ale podľa selektívnych informácií. Zaplatených informácií.

Privilegovaní selektori informácii

Keďže distribúcia bohatstva je v kapitalizme nerovnomerná, otvára to priestor pre narušenie základného princípu rovnosti vo voľbách. Volebné hlasy voličov vo voľbách sú síce rovnocenné, ale informácie, podľa ktorých sa voliči rozhodujú, vyberajú hlavne bohatí. Tým dochádza k zásadným deformáciám demokracie. Bohatí sa tým nepriamo stávajú privilegovanými občanmi, ktorý majú väčší hlas.

Na Západe už dávno platí, že mienkotvorné médiá sú v rukách bohatých. S postupujúcim kapitalizmom, t. j. koncentráciou kapitálu, sa vývoj nevyhnutne opakuje aj u nás. Aj naši Babišovia, penťáci, eseťáci a iní oligarchovia siahli po médiách. Celkom prirodzene, prišli na to, že voľby je možné ovplyvniť či zmanipulovať (zvoľte si rozdiel podľa ich motivácie). Je to len - otázka peňazí.

Inými slovami, že kapitalizmus v porovnaní s komunizmom posunul ovplyvňovanie volieb len o krok ďalej - od nátlaku k selekcii informácií. Je to sofistikovanejšie, menej priamočiare, ale zato účinnejšie. Voliči ľahko podliehajú klamu, že zostali slobodní. Myslia si, že žijú v demokracii, ale nevšimnú si, že zostala z veľkej časti už len papierová. Stanú sa z nich presvedčení “demokrati" v cudzom záujme.

A tým sa dostávame k politickej filantropii.