Skočiť na hlavný obsah

Václav Klaus o integrácii EÚ a jej stave

4 citáty Václava Klausa k zmene podstaty európskej integrácie, českému a slovenskému súhlasu s ňou, propagande o nej a sebareflexii EÚ. Citáty sú z prejavu Václava Klausa na konferencii Budúcnosť Európskej únie a postavenie Českej republiky a Slovenskej republiky konanej 6. Novembra 2019 v Bratislave na pôde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Celý prejav má oproti vybraným citátom asi dvojnásobnú dĺžku (plné znenie v pdf). Vybral som tie časti, ktoré hovoria za všetko. Nechám už ale hovoriť bývalého prezidenta Českej republiky:

K zmene podstaty európskej integrácie

Dnešnú formu a tvar Európskej únie považujem za odvrátenie sa od pôvodných myšlienok európskeho integračného procesu. S týmito myšlienkami sa hneď po II. svetovej vojne viac menej ztotožnila väčšina obyvateľov západnej Európy a aj my sme sa na tento vývoj súhlasne pozerali cez "železnú oponu". Nás sa však na ne nikto nepýtal. Pôvodným zámerom bolo zaistiť maximálnu možnú spoluprácu európskych štátov formou jej inštitucionalizácie - vytvorením spoločenstva európskych štátov, najskôr len v ekonomickej oblasti, neskôr aj v oblastiach ďalších. Slovo spoločenstvo štátov zostalo ako definičná charakteristika tejto inštitúcie. Stále znovu sa presviedčam o tom, že drvivá väčšina ľudí nedoceňuje, že pôvodný koncept spoločenstva štátov, ktorý rešpektoval štátnu suverenitu, bol už v roku 1992 opustený.

K nášmu súhlasu s eurointegráciou

Premeniť našu krajinu v stále menej významnú a stále menej samostatnú a menej suverénnu súčasť európskeho, nadmerne centralizovaného postdemokratického štátu našim zámerom nebolo. Naše referendá pred vstupom do EÚ - s ďaleko väčším percentom odpovedí áno v Slovenskej ako v Českej republike - boli o niečom inom. Boli "iba" o tom, či sa podieľať na európskej integrácii. Neboli o tom, či otvoriť dvere postupnému strácaniu našej suverenity a právnej subjektivity.

K propagande o integrácii

Zmenu podstaty (a tým aj efektov) Európskej únie nečakám hlavne preto, že po skutočnej zmene nie je medzi občanmi európskych členských štátov dostatočný dopyt. Zmena ich myslenia je brzdená bezškrupulóznou demagogickou aktivitou nevládnych a neziskových - z Bruselu platených - organizácií, problematickým vystupovaním málo zodpovedných univerzitných a akademických kruhov a podstatu problému nechápajúcim správaním tzv. umeleckých celebrít. Brzdené je to aj všadeprítomnou propagandou bezproblémovosti európskeho integrovania. To všetko je zosilňované aj tým, že neexistuje objektívne mediálne informovanie, že média prestali byť médiami. Je nám prezentovaná len jedna pravda, sme konfrontovaní s jednostrannou indoktrináciou tzv. európskou myšlienkou.

K problémom a sebareflexii EÚ

Neviem, čo by mohlo Európskou úniou skutočne otriasť, keď to nespôsobila:

  • najväčšia ekonomická kríza za posledných deväť desaťročí, ku ktorej došlo v rokoch 2008-2009 a ani nasledujúci pomalý, veľmi nepresvedčivý ekonomický rast
  • veľmi bolestivá dlhová kríza radu členských štátov EÚ v bezprostredne nasledujúcom období, ktorá vohnala do nemalých existenčných problémov veľké skupiny obyvateľov krajín južného krídla EÚ;
  • ničivá migračná kríza roku 2015 trvajúca do dnešných dňov a čakajúca na svoj nový impulz, ktorý môže prísť každý deň;
  • výsledok britského referenda o opustení EÚ Veľkou Britániou, ktorý bol pre celú Európu významným signálom nesúhlasu veľkej krajiny so spôsobom európskej integrácie.

...

Vychádzam z toho, že nie je pravda, že Európska únia tieto štyri krízy prekonala a že sa z nich poučila. Ona ich dôsledky iba prijala a tvári sa, že sa nič nestalo a že je všetko zabudnuté.

Iná referencia na prejav: Od Tomáša Pilza v Denníku S.

Foto v úvode: Z diskusie, SOPK, Útvar Európskej únie