Skočiť na hlavný obsah

Vojna v Afganistane: Fakty

Že vojna v Afganistane, pre nás tak vzdialenej krajine, nie je len taká obyčajná vojna, napovie zopár vybraných prekvapivých faktov (spomínaných v reportážach Postu):

  • Je to najdlhší ozbrojený konflikt v histórii USA. Už trvá bezmála 19 rokov.

  • Odhadované náklady na vojnu činia takmer bilión dolárov. (Na základe vypočítaného odhadu zohľadňujúceho infláciu od Nety Crawfordovej, profesorky politických vied a jednej z riaditeľov projektu Vojnové výdavky na Brown University ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničných vecí a americká agentúra pre medzinárodný rozvoj vynaložili alebo vyčlenili od roku 2001 v rozmedzí od 934 miliárd do 978 miliárd dolárov. Pritom tieto údaje nezahŕňajú peniaze vynaložené inými agentúrami, ako sú CIA a ministerstvo pre záležitosti veteránov, ktoré je zodpovedné za lekársku starostlivosť pre zranených veteránov.)

  • Len na vybudovanie Afganistanu vyčlenili Spojené štáty viac ako 133 miliárd dolárov - čo je viac ako o infláciu upravené vynaložené prostriedky na oživenie celej západnej Európy pomocou Marshallovho plánu po druhej svetovej vojne!

  • Od začiatku vojny v roku 2001 bolo do nej nasadených viac ako tri štvrte milióna amerických vojakov (775 tisíc), mnohí z nich opakovane.

  • Podľa údajov amerického ministerstva obrany v nej zomrelo 2 300 Američanov a 20 589 bolo zranených pri akcii.

  • Z afganských bezpečnostných síl bolo zabitých viac ako 60 000 členov, čo predstavuje mieru obetí, ktorú velitelia USA označili za neudržateľnú.
  • Za rok 2018 bol počet civilných obetí 3 804, čo je najviac v priebehu jedného roka, odkedy OSN začala pred desiatimi rokmi počet obetí sledovať.

Čítať ďalej…

Vojna v Afganistane: Úvod

Tak som si prečítal rozsiahle investigatívne odhalenia o vojne v Afganistane z dielne The Washington Post. S príznačným názvom Afganské dokumenty: Tajná história vojny.

Naše mienkotvorné médiá celú sériu reportáží týchto renomovaných novín odbili poväčšinou jedným suchopárnym rešeršným článkom. Naši prominentní komentátori ako aj politickí mimovládkari ich nechali ležať ľadom. Akoby o nič dramatické nešlo, život beží ďalej. Demokracia práveže ukázala svoju silu, novinári kontrolujú a berú na zodpovednosť vládnu moc.

Lenže faktografia odhalená Postom je dramatická. Nielenže svedčí o stave demokracie v USA. Krajine nám na Slovensku chronicky dávanej za vzor. Dokonca vzor, ktorý by sme mali slepo skopírovať a nič nové, vlastné nevymýšľať. Ale hlavne, plynú z nej zásadné dôsledky pre revíziu slovenských postojov ku geopolitickým a bezpečnostným zväzkom, do ktorých sme sa začlenili. Postojov, ktoré roky manipulatívne formovali práve politickí mimovládkari, mienkotvorné médiá a ich prominentní komentátori, nechávajúcimi teraz zmienené reportáže bez potrebnej reflexie. A tým v konečnom dôsledku aj bez sebareflexie i prebrania zodpovednosti týchto mienkotvorných aktérov.

Čítať ďalej…

Atentáty v medzinárodnom práve

Ako sa nám posunuli hranice normality... Spojené štáty americké zavraždia bez súdu, v rozpore s Chartou OSN, samozvane a bez odobrenia partnerov v NATO, v tretej krajine - Iraku, priamo v jeho hlavnom meste na letisku, Iránca a k tomu ako “nevyhnutnú“ ale zrejme “prijateľnú” daň aj niekoľko ďalších osôb, medzi nimi aj predstaviteľa Iraku.

Pritom z hodnotení médií hlavného prúdu by sa mohlo zdať, že za túto nepríjemnú a predsa len do očí bijúcu “odchýlku” môže len nevyspytateľný Trump. Ako inak, ak nás tieto médiá dlhodobo viac alebo menej otvorene presviedčajú, v zhode s politickými mimovládkami s ich najprominentnejšou členkou - prezidentkou Čaputovou, že máme byť zodpovednými členmi NATO a začať rapídne zbrojiť.

Čítať ďalej…

Dalibor Jurášek: Prečo som nenastúpil na štúdium na SAV?

(Úvod Petra Marmana: Po predchádzajúcom publikovaní okolností ukončenia môjho pôsobenia na Univerzite Komenského uverejňujem vo svojich komentároch aj akademický príbeh môjho priateľa a spolutvorcu relácií o politických mimovládkach Dalibora Juráška. Ten mal nastúpiť na na doktorandské štúdium v Slovenskej akadémii vied. Ak ste už predtým čítali môj osobný odkaz študentom a teraz budete mať pri Daliborovom liste z úplne inej, ale tiež etalónovej akademickej inštitúcie na Slovensku, déjà vu, tak vedzte, že nie ste jediní. A že otázky o stave spoločnosti, ktoré naše príbehy vyvolávajú, sú aj napriek istej fádnosti akademického prostredia mimoriadne znepokojivé. Ale už prenechávam slovo Daliborovi.)

Tento rok na jar som sa prihlásil na interné doktorandské štúdium na Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Moja téma sa týkala morálnych emócií, zaoberám sa ňou už dlhšie a mám v nej aj niekoľko vedeckých publikácií.

Bol som si vedomý toho, že vo vedení ústavu pôsobia ľudia, ktorí v rôznych spoločenských témach zastávajú značne odlišné postoje ako ja, či dokonca priamo spolupracujú s politickými mimovládkami (ktoré vo svojich reláciách odôvodnene kritizujem).

Čítať ďalej…

Noam Chomsky o demokracii

2 citáty Noama Chomského k stavu demokracie v USA a EÚ hovoriace za všetko. Citáty známeho emeritného profesora z MIT, lingvistu, filozofa, kognitívneho vedca a politického aktivistu pochádzajú z jeho knihy Kto vládne svetu?, v pôvodnom vydaní z roku 2016. Sú vybrané z prehľadového úvodu diela, inak pretkaného refenciami na odbornú literatúru, ako sa na renomovaného vedca patrí.

Čítať ďalej…

Po rekonštrukcii chvíľu načierno

Po nejakom čase som sa od základu pustil do rekonštrukcie svojho webu. Obsah som rozdelil podľa tematických oblastí do subdomén. Spoločenské a politické komentáre som vyčlenil do tohto podwebu komentare.marman.sk, ktorý je oveľa menej propagačný a grafický, zato viditeľne viac informačný a blogový.

Čítať ďalej…

Pár viet k odchodu z katedry

Tento akademický rok sa už na pôde mojej bývalej Alma mater začal bez mojej účasti. Hoci som učil rád a môj odbor ma bavil, namiesto toho si „užívam“ predčasný akademický dôchodok. Ako sa hovorí, v najlepších rokoch.

Včera som náhodou stretol v centre študenta. Krátky rozhovor s ním ma len utvrdil v tom, že k tejto uplynulej kapitole života ešte dlžím jedno vysvetlenie - študentom. Aby to všetko neskončilo tak, že veď ja som sa rozhodol na vlastnú žiadosť odísť a inak je všetko v poriadku. Lebo nie je. Nerád to činím verejne, ale komunikačné prostriedky u bývalého zamestnávateľa som použiť nechcel. Koniec koncov, dosah tohto statusu je obmedzený. Ale snáď si cestu k tým študentom, ktorých to zaujíma, nájde.

Čítať ďalej…