Skočiť na hlavný obsah

Vojna v Afganistane: Klamstvá a zavádzanie

Ak západné krajiny za demokraciu v Afganistane riskovať životy svojich vojakov nechcú, nečudujme sa, že ani miestni vojaci, ktorých si na to namiesto nich zaplatia, k tomu nemajú motiváciu. Je evidentné, že demokracia je Afgancom zatiaľ kultúrne cudzia a preto vysoko pravdepodobné, že väčšina z ich vojakov sa dá najať k armáde najmä kvôli chudobe a zo zištných dôvodov.

Naproti tomu Taliban bojuje o svoju krajinu a náboženstvo, čo bojovú morálku dvíha narozdiel od peňazí rozhodujúco viac. A nezabudnime, že Afganci už jednu svetovú veľmoc z krajiny vyhnali (Sovietov), majú s tým prax i trpezlivosť. Američania to dobre vedia, roky im v tom pomáhali.

Je vlastne logické, ak Washington Post odhaľuje, že exekutíva USA skrýva "nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že vojnu už nie je možné vyhrať”. Prekvapiť by nás vlastne malo len odhalenie, akým rozsiahlym spôsobom Washington, ktorý chce Afganistan a celý svet poučovať o riadení spoločnosti, klame. Nevyhnutne nielen svojich občanov, ale aj Afgancov, partnerov NATO a teda aj nás. Skrátka všetkých.

Čítať ďalej…

Vojna v Afganistane: Výcvik demokratických síl

Keď americkým vládnym stranám (republikánom aj demokratom) s každým zabitým vojakom klesajú preferenčné percentá, ako vôbec môžu USA dlhodobo viesť zahraničnú intervenciu? Dokonca rekordných skoro 20 rokov ako v Afganistane?

Recept amerických politických elít má pri dlhšej vojne priamočiaru logiku. Ich armáda operuje zo vzduchu (najlepšie dronmi) a bremeno pozemných operácií prenesie na lojálnych miestnych obyvateľov. Svojimi vojakmi v teréne sa zapájaja priamo len v nevyhnutnej miere. Aj túto mieru sa Američania snažia zmenšiť zdieľaním bremena so svojimi aliančnými partnermi, ktorých za týmto účelom vyzývajú na "prijatie zodpovednosti v záujme rozvoja slobody i demokracie" a z toho vyplývajúce "prijatie nepopulárnych krokov".

Čítať ďalej…

Vojna v Afganistane: Cieľavedomosť lídra

Na začiatku mala americká invázia do Afganistanu jasný, špecifikovaný cieľ - odveta proti Al-Káide a zabránenie opakovaniu útokov z 11. septembra 2001. V operácii Trvalá sloboda, ktorá sa začala už 26. septembra a na sile nabrala od októbra toho istého roku, sa Američanom a Britom podarilo veľmi rýchlo po príchode do Afganistanu zvrhnúť vládnuci Taliban, ktorý s Al-Káidou spolupracoval. Už 16. decembra USA vyhlásili, že al-Káida v Afganistane prestala existovať a po rokoch otvorili v Kábule svoju ambasádu.

Koncom decembra 2001 vznikla z poverenia Bezpečnostnej rady OSN misia Medzinárodných bezpečnostných a pomocných síl ISAF (International Security Assistance Force) s cieľom zaistiť hlavné mesto Kábul a okolité územia. V roku 2003 kontrolu nad ISAF v Afganistane prevzalo NATO. Do tejto misie sa postupne zapojila päťdesiatka krajín, medzi nimi aj Slovensko. Odstup dvoch rokov od zapojenia aliancie ukazuje, že tá - zjavne po tlaku Američanov - vstúpila do krajiny až potom, keď sa situácia vykryštalizovala a stabilizovala.

Je príznačné, že sa tak stalo práve v roku, keď si vtedajší minister obrany USA Donald Rumsfeld zapísal do svojich poznámok: „Vôbec nevidím do toho, ktorí sú tí zlí v Afganistane alebo Iraku... Sme žalostne nedostatoční v ľudskom poznávaní”. Natíska sa otázka: Aké informácie asi Američania poskytli svojim kolegom v NATO, aby ich presvedčili, že majú vstúpiť do konfliktu?

Čítať ďalej…

Vojna v Afganistane: Boj o pravdu

Už po siedmych rokoch trvania konfliktu v Afganistane, v roku 2008, inicioval Kongres Spojených štátov vyšetrovanie mrhania a podvodov vo vojnovej zóne. Za týmto účelom zriadil osobitnú agentúru špeciálnej inšpekcie so skratkou SIGAR (Special Inspector General for Afghanistan Reconstruction). Tá v roku 2014, teda po ďalších siedmych rokoch, spustila vedľajší projekt “Lessons learned” (Získané ponaučenia) s cieľom diagnostikovať a poučiť sa zo zlyhaní aplikovaných politík v Afganistane.

Výsledkom bolo viac ako 2 000 strán doteraz nezverejnených záznamov rozhovorov s ľuďmi, ktorí vo vojne zohrávali bezprostrednú úlohu. Od generálov a diplomatov, cez úradníkov až po pomocných pracovníkov. Amerických, partnerov z NATO aj afganských. V jednotlivých rozhovoroch viac ako 400 zasvätených osôb vyjadrilo otvorenú kritiku toho, čo sa v Afganistane nevydarilo a ako sa USA zamotali do takmer dve desaťročia trvajúcej vojny.

Následne, v auguste 2016 sa o získanie záznamov z rozhovorov uskutočnených v rámci projektu ponaučení začal usilovať The Washington Post a to na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pravda začala byť nepohodlná.

Čítať ďalej…

Vojna v Afganistane: Fakty

Že vojna v Afganistane, pre nás tak vzdialenej krajine, nie je len taká obyčajná vojna, napovie zopár vybraných prekvapivých faktov (spomínaných v reportážach Postu):

  • Je to najdlhší ozbrojený konflikt v histórii USA. Už trvá bezmála 19 rokov.

  • Odhadované náklady na vojnu činia takmer bilión dolárov. (Na základe vypočítaného odhadu zohľadňujúceho infláciu od Nety Crawfordovej, profesorky politických vied a jednej z riaditeľov projektu Vojnové výdavky na Brown University ministerstvo obrany, ministerstvo zahraničných vecí a americká agentúra pre medzinárodný rozvoj vynaložili alebo vyčlenili od roku 2001 v rozmedzí od 934 miliárd do 978 miliárd dolárov. Pritom tieto údaje nezahŕňajú peniaze vynaložené inými agentúrami, ako sú CIA a ministerstvo pre záležitosti veteránov, ktoré je zodpovedné za lekársku starostlivosť pre zranených veteránov.)

  • Len na vybudovanie Afganistanu vyčlenili Spojené štáty viac ako 133 miliárd dolárov - čo je viac ako o infláciu upravené vynaložené prostriedky na oživenie celej západnej Európy pomocou Marshallovho plánu po druhej svetovej vojne!

  • Od začiatku vojny v roku 2001 bolo do nej nasadených viac ako tri štvrte milióna amerických vojakov (775 tisíc), mnohí z nich opakovane.

  • Podľa údajov amerického ministerstva obrany v nej zomrelo 2 300 Američanov a 20 589 bolo zranených pri akcii.

  • Z afganských bezpečnostných síl bolo zabitých viac ako 60 000 členov, čo predstavuje mieru obetí, ktorú velitelia USA označili za neudržateľnú.
  • Za rok 2018 bol počet civilných obetí 3 804, čo je najviac v priebehu jedného roka, odkedy OSN začala pred desiatimi rokmi počet obetí sledovať.

Čítať ďalej…

Vojna v Afganistane: Úvod

Tak som si prečítal rozsiahle investigatívne odhalenia o vojne v Afganistane z dielne The Washington Post. S príznačným názvom Afganské dokumenty: Tajná história vojny.

Naše mienkotvorné médiá celú sériu reportáží týchto renomovaných novín odbili poväčšinou jedným suchopárnym rešeršným článkom. Naši prominentní komentátori ako aj politickí mimovládkari ich nechali ležať ľadom. Akoby o nič dramatické nešlo, život beží ďalej. Demokracia práveže ukázala svoju silu, novinári kontrolujú a berú na zodpovednosť vládnu moc.

Lenže faktografia odhalená Postom je dramatická. Nielenže svedčí o stave demokracie v USA. Krajine nám na Slovensku chronicky dávanej za vzor. Dokonca vzor, ktorý by sme mali slepo skopírovať a nič nové, vlastné nevymýšľať. Ale hlavne, plynú z nej zásadné dôsledky pre revíziu slovenských postojov ku geopolitickým a bezpečnostným zväzkom, do ktorých sme sa začlenili. Postojov, ktoré roky manipulatívne formovali práve politickí mimovládkari, mienkotvorné médiá a ich prominentní komentátori, nechávajúcimi teraz zmienené reportáže bez potrebnej reflexie. A tým v konečnom dôsledku aj bez sebareflexie i prebrania zodpovednosti týchto mienkotvorných aktérov.

Čítať ďalej…

Atentáty v medzinárodnom práve

Ako sa nám posunuli hranice normality... Spojené štáty americké zavraždia bez súdu, v rozpore s Chartou OSN, samozvane a bez odobrenia partnerov v NATO, v tretej krajine - Iraku, priamo v jeho hlavnom meste na letisku, Iránca a k tomu ako “nevyhnutnú“ ale zrejme “prijateľnú” daň aj niekoľko ďalších osôb, medzi nimi aj predstaviteľa Iraku.

Pritom z hodnotení médií hlavného prúdu by sa mohlo zdať, že za túto nepríjemnú a predsa len do očí bijúcu “odchýlku” môže len nevyspytateľný Trump. Ako inak, ak nás tieto médiá dlhodobo viac alebo menej otvorene presviedčajú, v zhode s politickými mimovládkami s ich najprominentnejšou členkou - prezidentkou Čaputovou, že máme byť zodpovednými členmi NATO a začať rapídne zbrojiť.

Čítať ďalej…

Dalibor Jurášek: Prečo som nenastúpil na štúdium na SAV?

(Úvod Petra Marmana: Po predchádzajúcom publikovaní okolností ukončenia môjho pôsobenia na Univerzite Komenského uverejňujem vo svojich komentároch aj akademický príbeh môjho priateľa a spolutvorcu relácií o politických mimovládkach Dalibora Juráška. Ten mal nastúpiť na na doktorandské štúdium v Slovenskej akadémii vied. Ak ste už predtým čítali môj osobný odkaz študentom a teraz budete mať pri Daliborovom liste z úplne inej, ale tiež etalónovej akademickej inštitúcie na Slovensku, déjà vu, tak vedzte, že nie ste jediní. A že otázky o stave spoločnosti, ktoré naše príbehy vyvolávajú, sú aj napriek istej fádnosti akademického prostredia mimoriadne znepokojivé. Ale už prenechávam slovo Daliborovi.)

Tento rok na jar som sa prihlásil na interné doktorandské štúdium na Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Moja téma sa týkala morálnych emócií, zaoberám sa ňou už dlhšie a mám v nej aj niekoľko vedeckých publikácií.

Bol som si vedomý toho, že vo vedení ústavu pôsobia ľudia, ktorí v rôznych spoločenských témach zastávajú značne odlišné postoje ako ja, či dokonca priamo spolupracujú s politickými mimovládkami (ktoré vo svojich reláciách odôvodnene kritizujem).

Čítať ďalej…

Noam Chomsky o demokracii

2 citáty Noama Chomského k stavu demokracie v USA a EÚ hovoriace za všetko. Citáty známeho emeritného profesora z MIT, lingvistu, filozofa, kognitívneho vedca a politického aktivistu pochádzajú z jeho knihy Kto vládne svetu?, v pôvodnom vydaní z roku 2016. Sú vybrané z prehľadového úvodu diela, inak pretkaného refenciami na odbornú literatúru, ako sa na renomovaného vedca patrí.

Čítať ďalej…